Divadelní priaznivci oslavovali 100. výročie ochotníckeho divadla v Ľubeli

Slávnostný program k 100. výročiu ochotníckeho divadla v Ľubeli sa uskutočnil v sobotu, 16. septembra. Pozvaní boli bývalí členovia súboru. Vítaní boli aj všetci priaznivci ľubeľského ochotníckeho divadla.

Obec Ľubeľa pri tejto príležitosti udelila najvyššiu cenu obce „in memoriam“ zosnulému Františkovi Kanderovi, Cenu z rúk starostu obce Ľubeľa Erika Gemzického prebrala dcéra zosnulého Viera Jurigová.

Liptovské kultúrne stredisko (LKS) udelilo ocenenie Oľge Guothovej, ktorá bola istý čas najdlhšie pôsobiacou členkou súboru a Vincentovi Urbanovi, ktorý má tiež zásluhy na rozvoji divadla. Ocenenia laureátom odovzdala metodička LKS Eva Štofčíková.

Po svojom príhovore odovzdala predsedníčka Ľubeľského ochotníckeho divadla K.O. Urbana, Kristína Jurščáková, pamätné listy všetkým prítomným bývalým členom súboru.

Moderátori programu predstavili históriu ochotníckeho divadla. Na slávnostnom programe zaspievali členky a členovia Základnej organizácie Jednoty dôchodcov Slovenska v Ľubeli (ZO JDS Ľubeľa). Vystúpil aj člen divadelného súboru Roman Jurščák, ktorý zaspieval a zahral na harmonike.

Po divadelnom predstavení aktuálnej komédie domáceho súboru „Pi čaj, miláčik!“ bolo pre pozvaných hostí pripravené slávnostné posedenie.

František Kandera v súbore pôsobil ako režisér, s menšími prestávkami, od roku 1947 do roku 1984. Ľubeľské divadlo pod jeho vedením dosahovalo nemalé úspechy. Medzi inými, obsadilo v roku 1980 3. miesto vo svojej kategórií na okresnej divadelnej súťaži s hrou „Preskoč svoj tieň“ a 1. miesto za scénu. Prestávky v jeho režijnej práci boli spôsobené jeho ďalšími politickými a organizátorskými činnosťami.

Ľubeľskí ochotníci odohrali historicky prvé predstavenie 20. júna 1923 a to veselohru Ignáca Grebáča Orlova „Až lipka zakvitne“ v réžií Kolomana Ondreja Urbana. Spočiatku svoje predstavenia odohrávali v priestoroch kaštieľa Floriána Teichnera, v roku 1928  miestnom hostinci a neskôr v miestnych školách. Na doskách kultúrneho domu vystupujú ľubeľskí ochotníci od roku 1956.

V začiatkoch sa predstavenia hrávali pod hlavičkou rôznych organizácií. Založenie samostatného divadelného ochotníckeho krúžku sa datuje do roku 1947. V roku 1968 sa miestny súbor stal členom Zväzu divadelných ochotníkov Slovenska. Od roku 2007 používa súbor súčasné logo a názov: Ľubeľské Ochotnícke Divadlo Kolomana Ondreja Urbana, ktoré vytvorili Pavol Tomčík a Erik Gemzický.

V roku 1984 nastali, takpovediac, divadelné prázdniny. Aktívni ostali len Pavol Tomčík a Vincent Urban, ktorí vystupovali v krátkych komediálnych dialógoch v úlohe gazdov hovoriacich na aktuálne témy. O oživenie divadla sa v roku 1989 zaslúžil Vincent Urban, ktorý sa zaslúžil aj o oživenie tradície pochovávania basy, ktoré zrežíroval po prvý raz v roku 1997 a spolu so Štefániou Štechovou a Rudolfom Švecom pripravil scenár.

Medzi najúspešnejšie divadelné hry patrila aj hra „Klbko“ v réžií Jozefa Valiguru, s ktorou v roku 1982 súbor obhájil 3. miesto na okresnej súťaži. V roku 2018 si ľubeľskí ochotníci s hrou „Tri letušky v Paríži“ odniesli z Kasiopeafestu v Budmericiach cenu za najlepšiu inscenáciu festivalu. Ceny za najlepšie herecké výkony si z jednotlivých súťaží a festivalov odniesli aj Viliam Guráň, Erik Gemzický, či Blažena Dudášová.

Oslavy 100. výročia ochotníckeho divadla sa uskutočnili počas divadelného festivalu ĽubeľaFest. Zorganizovalo ich Ľubeľské ochotnícke divadlo K.O. Urbana a Obec Ľubeľa.

-Anton Kubík, foto: Andrej Kubík-