SNP – história aj budúcnosť Slovenska

Odopretie poslušnosti kolaborantskej vláde tzv. Slovenského štátu, nebolo len aktom nesúhlasu s jej politickou, vojenskou a ekonomickou závislosťou a spojenectvom s Hitlerom a jeho Treťou ríšou. Bol to prejav toho, že aj národ, ktorý vo svojich doterajších dejinách nemal možnosť samostatne sa rozhodovať a prezentovať v rámci svetového diania, môže ukázať svetu, že má silu vzoprieť sa silným a byť vzorom v boji o prežitie aj oveľa početnejším a sebavedomejším národom nielen v rámci Európy.

Postaviť sa na ozbrojený odpor jednej z najpočetnejších, moderne vyzbrojených a skúsených armád sveta si na územiach, ktoré si dokázalo fašistické Nemecko v štyridsiatich rokoch minulého storočia podrobiť sa rozsahom k podobnému vystúpeniu odhodlali len národy jediného štátu, bývalej Juhoslávie.

Napriek tejto skutočnosti, ktorá by v každej sociálne súdržnej a morálne vyspelej spoločnosti bola dôvodom k tomu aby na jej odkaze tvorili piliere svojej štátnosti a vlasteneckej výchovy, na Slovensku sme žiaľ konfrontovaní s opačným vývojom. Už niekoľko predchádzajúcich desaťročí zaznamenávame gradáciu trendov, túto etapu našich dejín na politickú objednávku prepisovať a význam povstania všemožne dehonestovať.

Potešiteľné je, že v našej obci uvedené snahy majú skôr kontraproduktívny výsledok v porovnaní s cieľmi,  ktoré si vytýčili niektorí inovatívni historici  a stotožnila sa s nimi aj časť v dejinách Slovenska dezorientovanej mládeže, či občanov strednej generácie. Vedenie obce, ako aj spoločenské organizácie, ktoré usilujú o zachovanie historického povedomia na úrovni obce zaznamenávajú stále viac aktivít a záujmu o udalosti povstania a druhej svetovej vojny na miestnej úrovni.

Dôkazom tohto tvrdenia je aj účasť našich občanov na troch regionálne a miestne významných podujatiach obsahovo spojených so spomienkami na 78. výročie vypuknutia SNP v závere mesiaca august.

Regionálnych osláv SNP dňa 27.8.2022, každoročne organizovaných oblastnými organizáciami Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Liptovský Mikuláš a Poprad sa z dvadsaťčlennej základnej organizácie v Ľubeli zúčastnilo 14 členov. Gesciu nad organizáciou a zabezpečením osláv má každý rok jedná z obcí horného Liptova resp. západnej časti okresu Poprad. Obec Važec, ktorá sa tejto úlohy zhostila v tomto roku pripravila pre asi dvesto účastníkov dôstojný spomienkový akt, ako aj hodnotný kultúrny program.

Druhým podujatím spojeným s uvedeným výročím, bola aktivita už priamo spojená s obcou Ľubeľa. Základná organizácia SZPB v Ľubeli, vďaka iniciatíve a vlastným finančným zdrojom rod. Tomovej členom tejto organizácie, mohla aj vďaka podpore tejto myšlienky zo strany rod. Bubniakovej umiestniť na chate na Viackove pamätnú tabuľu na IV. partizánsku brigádu, ktorá mala na mieste súčasnej chaty pozorovateľňu.

Napriek pre toto leto výnimočne nepriaznivému počasiu v nedeľu 28. augusta sa tejto neformálnej, ale o to hodnotovo významnejšej akcie zúčastnilo niekoľko členov ZO SZPB a hostí.

V deň štátneho sviatku 29.augusta si viac ako tri desiatky obyvateľov Ľubele, za prítomnosti starostu obce Ing. Erika Gemzického, PhD., niekoľkých poslancov obecného zastupiteľstva , člena Oblastného výboru SZPB v Liptovskom Mikuláši a predsedu ZO SZPB v Ľubeli doc. Ing. Stanislava Moronga, PhD., ako aj ďalších prítomných pripomenulo toto výročie položením venca k pamätníku padlých obyvateľov Ľubele pred obecným úradom.

Ak sme v úvode tohto príspevku konštatovali, že možno vyjadriť relatívnu spokojnosť s tým, ako rastie angažovanosť obyvateľov obce pri participácií na podujatiach spojených s odbojovým hnutím v čase II.  svetovej vojny rozhodne to nie je spokojnosť len s číselnými ukazovateľmi účasti na týchto podujatiach.

Samozrejme, že poteší aj medziročný nárast účastníkov osláv na regionálnej aj miestnej úrovni. Rovnako na rozdiel od iných miest a obcí rastie aj počet členov ZO SZPB. Len za tri dni spojené s aktivitami k tomuto výročiu prejavilo záujem o členstvo v ZO SZPB v Ľubeli päť obyvateľov obce.

Tento fakt, to nie sú len čísla. Dôvodom pre spokojnosť je skutočnosť, že sa stále viac angažujú mladí ľudia a stredná generácia obce. Nie pre to aby proklamovali nový status na sociálnych sieťach. Potešiteľné je, že tým vyjadrujú úprimnú snahu o históriu svojho rodu, o poznanie kto a za akých podmienok v minulosti kreoval hodnoty nielen svoje, ale aj svojich potomkov. Robia tak pre to, pretože tieto morálne, etické hodnoty a schopnosť odovzdávať si ich medzigeneračne vnímajú ako súčasť genetickej výbavy, s ktorou by chceli do života vyprevadiť aj ďalšie generácie Ľubeľcov. Vedia, že ak nepoznajú odkiaľ sú, vďaka komu sú, sú len tí prísloveční vtáci bez hniezda, či lode bez prístavu.

-sm-